Celsus

Ja ako dlhoročný protikorupčný aktivista viem kto stojí za „My sme les“. Je za tým Progresívne Slovensko resp. Michal Wiezik. Kliknite na finančnú podporu My sme les a nabehne Vám tam, že za nimi stojí nadácia Aevis. Wiezikova nadácia Aevis získa 580 tisíc eur dotácie od Budaja.

Kde môžete zistiť, že sa Aevis stojí Michal Wiezik? Prečítajte si výročné správy nadácie Aevis. Budajov poradca Michal Wiezik vystúpil z Aevis až potom ako dostal dotáciu od Budaja z Plánu Obnovy. Wiezik je podvodník z  dotáciami.

To že Wiezik je Budajov poradca sa sám Wiezik pochválil v podcaste na Denníku N so Soňou Makkou.

Poriadne ošklivý škandál. Na sociálnych sieťach boli zverejnené štedré dotácie z  plánu obnovy z ministerstva životného prostredia. Nemalá časť subjektov ktoré dotácie prijme, je extrémne podozrivých alebo výška dotácii je mnohonásobne premrštená. Dve organizácie aktivistov Erika Baláža a  Michala Wiezika získajú dotácie v hodnote 900 tisíc eur. Balážov neúspešný projekt Lesmír získa 320 tisíc eur a Balážova a Wiezikova nadácia Aevis získa 580 tisíc eur. Mimochodom na oficiálnych webstránkach iniciatívy „My sme les“ sa uvádza že je za nimi nadácia Aevis. Takže tvrdenie, že iniciatíva „My sme les“ dostane 580 tisíc eur je správne. Takže jeden milión eur pôjde na prírodný turizmus. Pod prírodným turizmom sa myslí predovšetkým doprevádzaním turistov. Erik Baláž sa tým živí už dnes, je to možné nájsť na verejne prístupných inzerátoch. Takže predpokladám, že teraz bude Erik Baláž doprevádzať turistov z plánu obnovy za 5000 eur na hodinu. Chlapci Baláž a Wiezik nemusia do konca života pracovať. Majú zarobené. My protikorupční aktivisti máme v tom jasno, že tieto peniaze sa rozumne využiť nedajú. Média riešia malichernosti, radi riešia rôzne mikro aféry politikov, ale to, že sa rozkrádajú milióny z plánu obnovy ich netrápi. Informácie sú verejné a môžete si ich ľahko dohľadať, že za „My sme les“ je nadácia Aevis. Za nadáciou Aevis je Erik Baláž a Michal Wiezik. Verejne vyzývam týchto dvoch pánov, nech nám dajú dôkazy že peniaze nerozkradnú ale využijú na zmysluplné veci, pretože ja som skeptický. Rád by som videl rozpis každého eura kde pôjde. Chlapci najbližších 20 rokov nemusia pracovať. Majú zarobené.

Zdroj info o dotáciách

https://minzp.sk/poo/np-muranska-poloniny/

Prečo mnohí poctiví a transparentní uchádzači neuspeli, by sa Budajovi ťažko vysvetľovalo. Na miesto uspeli pofidérne firmy. A nielen projekty urbárov neuspeli ale aj projekty. obcí. To by sa Budajovi a jeho tajomníkom veľmi ťažko vysvetľovalo prečo považujú za viac hodnoverný autoservis alebo firmu bez tržieb ako urbár či obec

Iniciatíva My sme les disponuje veľkými peniazmi o ktorých by sa mohlo lesníckym organizáciám len snívať. Táto iniciatíva nám skôr pripomína PR marketingovú reklamnú agentúru ako aktivistov. Kto nevie čo je to marketingová agentúra, tak stručne vysvetlím: margetingová agentúra pomáha firmám s reklamou a s budovaním značky, napríklad obchod Alza má v  symbole a v reklamách marťana mimozemšťana. Marketingové agentúry ďalej pracujú pre politické strany, pomáhajú im s predvolebnými kampaňami, vymýšľajú slogany na bilbordy, radia politikom ako v médiach vystupovať, radia politikom ako čo najlepšie zmanipulovať voličov a priviesť ich na svoju stranu. Jedna marketingová agentúra môže pracovať pre viacero protichodných politických strán.

Aby som sa ale znovu vrátil k téme. Iniciatíva My sme les jednoznačne má za sebou marketingovú agentúru a ich aktivity skôr pripomínajú politickú propagandu ako seriózny aktivizmus. Ich heslá a dezinformácie sú marketingovo príťažlivé chytľavé a populárne. Dezinformácie sa dajú šíriť ľahko ako seriózne fakty o lesných ekosystémoch. Kým dezinformácie môžete šíriť jednou vetou, vysvetlenie lesných ekosystémov skúseným odborníkom si vyžaduje dlhé prednášky. Marketingová agentúra tejto iniciatíve navrhla marketingový slogan s heslom „Osloboďme“ plus majú to doplnené o symbol pretrhnutej reťaze, ktorý musel vytvoriť skúsený grafik na návrh marketingovej agentúry. Lesnícke organizácie môžu o tak veľkých peniazoch ako táto pseudo ochranárska iniciatíva len snívať.

Kým ekologickí extrémisti sú veľmi dobrí v marketingu, naopak lesnícke organizácie často zlyhávajú v komunikácii čím si verejnú mienku dostatočne intenzívne na svoju stranu nepriklonia.

Kým ekologickí extrémisti ako My sme les zverejňujú emotívne fotografie ako z národných parkov odchádzajú kamióny dreva, urbárnici tvrdia, že ekologickí extrémisti kritizujú čo sami spôsobili. Eko aktivisti bojujú proti spracovaniu veternej a podkôrnej kalamity, lykožrút sa nekontrolovane šíri. Eko aktivisti zahlcujú súdy a úrady sťažnosťami. A napadnuté stromy sú odstraňované po súdnych a úradných ťahaniciach aj po viac ako roku. Úrady počkajú lykožrút nepočká, ten sa šíri. Pri kalamite je treba zasahovať v priebehu pár dní. Ak by sa kalamita spracovala včas, nemuseli by lesníci zďaleka toľko ťažiť. Nehovoriac o tom, že kalamitná ťažba je finančne stratová, čomu človek neznalý lesníctva dokáže ťažko pochopiť.

Za posledný čas sa zvýšila sledovanosť sociálnych sietí o téme lesníctvo a v lesníckych FB stránkach a skupinách, zvyšuje sa aj povedomie odbornej verejnosti o lesníctve. Lesnícki experti a lesnícke organizácie sa môžu cez sociálne siete prihovárať väčšiemu počtu fanúšikov. Verejnosť má možnosť sa dozvedieť aj kvalitné informácie či vyvracanie dezinformácii ekoaktivistov ako sú My sme les a ďalší. Na FB stránke My sme les som spozoroval, že je tam poväčšine prevaha negatívnych komentárov a vyvracanie dezinformácii tejto marketingovej iniciatíve, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné. Keď to vidia novinári, ktorí ich bezpochyby čítajú, má to za následok, sú opatrnejší a  stanoviská tejto iniciatívy v médiach prezentujú menej ako v minulosti, čo možno vnímať ako pozitívnu zmenu.

Iniciatíva My sme les je opradená záhadou, nemá jasnú organizačnú štruktúru, priamo za ním nestojí žiadne združenie. Je sponzorovaná minimálne dvoma nadáciami medzi mini OSF a ešte jedna ďalšia, plus majú firemných a individuálnych sponzorov. Je dosť otázne kto je konečný užívateľ výhod tohto neprehľadného zoskupenia, ktoré je financované veľmi dobre. Nad tým by sa mala zamyslieť každá firma a každý jednotlivec, ktorý ich chce finančne podporiť. Tiež je otázne či je fungovanie takéhoto neformálneho zoskupenia legálne.

V minulosti bola najvýraznejšia tvár My sme les Karol Kaliský, v súčastnosti Marek Kuchta, ktorý mi skôr príde len ako nastrčená bábka niekoho viac vplyvného.

Ak si kliknete 2% z daní a individuálna finančná podpora pre My sme les, presmeruje Vás na Nadáciu Aevis za ktorou stoja Erik Baláž a extrémne kontroverzný Michal Wiezik, pričom ani títo dvaja páni nemusia byť konečnými užívateľmi výhod.

Iniciatíva My sme les je financovaná Nórskymi fondmi a tiež Nadáciou otvorenej spoločnosti. Zamestnanci týchto nadácii nemajú lesnícke vzdelanie aby vedeli posúdiť či podporili dobrý projekt.

Iniciatíva My sme les stála za žalobou EU proti Slovensku vraj kvôli slabej ochranehlucháňa. Slovensko má na krku podozrivo veľký počet ekologických infrigementov z EU, kvôli udavačom z mimovládok. Korupčná schéma je jednoduchá. Najprv bombardovať európsku komisiu emóciami, dezinformáciami ako je príroda ničená, ako hlucháň vymiera, vytvoriť obrovskú kampaň založenú na emóciach a potom požiadať európsku komisiu o schválenie dotácie na pochybné projekty fiktívne opakované monitoringy pre združenia. A naozaj po úspešnom udavačstve My sme les, skutočne EU dala na ochranu hlucháňa pol milióna eur združeniu blízkemu My sme les.

Iniciatíva My sme les sa za posledný čas poriadne zradikalizovala a dezinformáciami a málo kvalitnými štúdiami vytrhnutými z kontextu agresívne útočia na ministra Vlčana, ktorý len cituje vysoko kvalitné, komplexné a číslami podložené vedecké výskumy. Hovorí sa, že ochranári a  lesníci by mali nájsť spoločnú reč. My sme les ale agresívnymi útokmi bráni serióznemu dialógu a vytvárajú nenávisť a napätie, vrážajú klin medzi obe skupiny.

Kým lesníci experti na lesné ekosystémy argumentujú faktami a výskumami, extrémistom z My sme les neostáva nič iné ako len manipulovať emóciami a zneužívať nevedomosť laickej verejnosti pri tejto zložitej problematike.

Napriek tomu, že extrémisti z My sme les na na ich FB stránke zablokovali a určite je nás viacero, stále je vidieť prevahu kritických komentárov na ich adresu. Vecné argumenty nezniesli.

Autori dezinformačnej kampane My sme les už podľahli totálnemu zúfalstvu. Medzi odborníkmi nemajú žiadnu podporu, tak im neostáva nič iné ako sa pochváliť, že deformu národných parkov podporuje nie-odborná verejnosť Znepokojené matky, ktoré sa lesným ekosystémom vôbec nerozumejú. Bombastický úspech! Gratulujem! 😂 🤣😅😂 🤣😅

Šialenci z dezinformačnej kampane „My sme les“ agresívne zaútočili na uznávanú vedeckú inštitúciu Národné lesnícke centrum (NLC) 😠. NLC sa ale týmto hlúpym útokom bráni a to je správne! 👏 💪 👍 Hlupáci z „My sme les“ sa poriadne strápnili!! 🤣. Dobre im tak. „My sme les“ nemá žiadnu podporu u  odborníkov.

Treba oceniť, že Lesy SR nabrali odvahu 💪 a bránia sa štvavým dezinformáciám iniciatívy My sme les, ktorých cieľom je rozdeľovať spoločnosť 👍👍. Treba sa brániť, lebo kto sa nebráni ten prehrá.

Ministerstvo ŽP dosadilo za šéfa NAPANTu Mareka Kuchtu z „My sme les“. Kto je to Marek Kuchta? Z ochrany prírody a lesníctva vôbec nie je odborník. Zato je profesionál v manipulácii ako podnikateľ v oblasti marketingu. Čo je to vlastne PR marketing? Marketing sa vyučuje na katedre marketingovej komunikácie. Cieľom marketingovej agentúry je využiť všetky poznatky zo psychológie ako čo najviac zmanipulovať ľudí aby si v rámci reklamy kúpili daný produkt alebo aby volili konkrétnu politickú stranu. Tiež takmer každá politická strana si platí marketingovú agentúru, aby im vytvorila a riadila predvolebnú kampaň. Tiež politikom radia čo majú hovoriť v médiach aby im politická strana udržala preferencie počas celého volebného obdobia. Politická reklamná kampaň za deformu národných parkov so sloganom „Osloboďme“ bola urobená ešte kvalitnejšie ako priemerná predvolebná kampaň politickej strany – veď mali na to silnú motiváciu – pretože cieľom deformy je rozkrádať eurofondy. Kuchta sa v teatrálnom „výberovom konaní“ na post šéfa NAPANTu aj otvorene priznal že využil svoje poznatky marketingu na manipulatívnu dezinformačnú nenávistnú kampaň proti lesníkom. Lesníci nemajú žiadnu vlastnú marketingovú agentúru a preto museli zvádzať nerovný boj proti Kuchtovej agresívnej dezinformačnej kampane „My sme les“. V prípade súperenia medzi politickými stranami je boj viac spravodlivý pretože margetingovú agentúru využíva skoro každá politická strana, nie len niektoré.

Pobláznení amatérski „ochrancovia“ prírody, aktivisti, ekoteroristi ako napríklad iniciatíva „My sme les“ uznávajú len jedinú formu ochrany prírody v  lesoch a ním je bezzásah. Za vzor dávajú Bavorský národný park či Rakúsko.

Pri obhajovaní bezzásahu amatérski aktivisti argumentujú, že podľa kritérií organizácie IUCN (Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov) je nevyhnutné aby minimálne 75% rozlohy národného parku bolo v  bezzásahu. Jedná sa o demagogickú argumentáciu pretože aj IUCN dáva možnosť určiť národnému štátu koľko percent bezzásahu chce mať v  národnom parku a môže to byť podstatne menej ako 75%. Ďalej treba podotknúť, že IUCN nepatrí pod OSN ani EU. Je to len obyčajná súkromná mimovládna organizácia a odporúčania tejto organizácie nie sú pre Slovensko nijak záväzné ako sa snažia prezentovať eko aktivisti. EU tiež Slovensku nijak neprikazuje aby sa riadila odporúčaniami tejto súkromnej mimovládky. Čo je naprosto šokujúce, že IUCN mala finančný zisk za rok 2019 148 miliónov EUR. Nuž ochrana prírody je super biznis. Tiež o odbornej úrovni IUCN by sa dalo pochybovať. Treba tiež povedať, že aj viacero lesníckych organizácii, napriek tomu, že sú voči eko aktivistom oponenti, dali sa vtiahnuť do rétoriky okolo kritérií IUCN a propagujú takzvané prírodné parky pri ktorých sa nevyžaduje bezzásah – propagovať prírodné parky je však marketingovo dosť hlúpe a laická verejnosť tomu nechápe.

Bez ohľadu na organizáciu IUCN, takzvaná zonácia v  národných parkoch je veľmi dôležitá, pretože národné parky na Slovensku fungujú nelegálne na neštátnych pozemkoch za socializmu bez súhlasu ich vlastníkov. Legalizácia fungovania národných parkov je preto dôležitá. Väčšina súkromných vlastníkov má však s ochranou prírody zlé skúsenosti nakoľko mnoho vlád im sľubovalo finančné kompenzácie za to, že ich štáte úrady donútili si nechať majetok zdevastovať bezzáhovým režimom pri šírení lykožrúta ale reálne žiadne peniaze nedostali, alebo kompenzácie boli smiešne. Je naivné si myslieť, že to bude nejako inak pri súčasnom vedení ministerstva ŽP, keď ho ovládli totálni šialenci a ekoteroristi.

Prečo je bezzásahový režim nesprávna forma ochrany prírody?

Veľmi dobrý článok o téme tzv. ekoterorizmu. O téme bezzásahu, medveďov, diviakov v  intraviláne, a o dvojakých metroch v Bratislave a v iných lokalitách vidieku. Autor Ing. Igor Viszlai.

Tlačová správa poľovníckej komory: Kľúčové je pochopiť, že poľovníctvo je v našej krajine nevyhnutná súčasť života a dotýka sa každého z nás.